|
|
|
|
литовский словарь / pridvokti | | pridvõkti (pridvõksta, pridvõko) провонять, наполниться/наполняться вонью
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | pridvokiu | pridvokiau | pridvokdavau | pridvoksiu |
---|
2p.sg. | pridvoki | pridvokei | pridvokdavai | pridvoksi |
---|
3p.sg. | pridvokia | pridvokė | pridvokdavo | pridvoks |
---|
1p.pl. | pridvokiame, pridvokiam | pridvokėm, pridvokėme | pridvokdavome, pridvokdavom | pridvoksime, pridvoksim |
---|
2p.pl. | pridvokiat, pridvokiate | pridvokėt, pridvokėte | pridvokdavot, pridvokdavote | pridvoksite, pridvoksit |
---|
3p.pl. | pridvokia | pridvokė | pridvokdavo | pridvoks |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | pridvokčiau | pridvoktume, pridvoktumėme, pridvoktumėm |
---|
2p. | pridvoktum, pridvoktumei | pridvoktumėt, pridvoktumėte |
---|
3p. | pridvoktų | pridvoktų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | pridvokim, pridvokime |
---|
2p. | pridvoki, pridvok | pridvokite, pridvokit |
---|
3p. | tepridvokia, tepridvokie | tepridvokie, tepridvokia |
---|
|