/ru/
оговаривать; оклеветать
/en/
slander
склонение/спряжение слова
глаголindicative. | ||||
---|---|---|---|---|
present | past | past frequentative | future | |
1p.sg. | apšneku | apšnekėjau | apšnekėdavau | apšnekėsiu |
2p.sg. | apšneki | apšnekėjai | apšnekėdavai | apšnekėsi |
3p.sg. | apšneka | apšnekėjo | apšnekėdavo | apšnekės |
1p.pl. | apšnekam, apšnekame | apšnekėjom, apšnekėjome | apšnekėdavome, apšnekėdavom | apšnekėsime, apšnekėsim |
2p.pl. | apšnekat, apšnekate | apšnekėjote, apšnekėjot | apšnekėdavot, apšnekėdavote | apšnekėsit, apšnekėsite |
3p.pl. | apšneka | apšnekėjo | apšnekėdavo | apšnekės |
subjunctive. | ||
---|---|---|
sg. | pl. | |
1p. | apšnekėčiau | apšnekėtumėme, apšnekėtume, apšnekėtumėm |
2p. | apšnekėtum, apšnekėtumei | apšnekėtumėt, apšnekėtumėte |
3p. | apšnekėtų | apšnekėtų |
imperative. | ||
---|---|---|
sg. | pl. | |
1p. | apšnekėkim, apšnekėkime | |
2p. | apšnekėki, apšnekėk | apšnekėkite, apšnekėkit |
3p. | teapšnekie, teapšneka | teapšneka, teapšnekie |