/ru/
безумствовать; сумасбродничать
/en/
behave like a madman
склонение/спряжение слова
глагол| indicative. | ||||
|---|---|---|---|---|
| present | past | past frequentative | future | |
| 1p.sg. | bepročiauju | bepročiavau | bepročiaudavau | bepročiausiu |
| 2p.sg. | bepročiauji | bepročiavai | bepročiaudavai | bepročiausi |
| 3p.sg. | bepročiauja | bepročiavo | bepročiaudavo | bepročiaus |
| 1p.pl. | bepročiaujam, bepročiaujame | bepročiavome, bepročiavom | bepročiaudavome, bepročiaudavom | bepročiausime, bepročiausim |
| 2p.pl. | bepročiaujate, bepročiaujat | bepročiavot, bepročiavote | bepročiaudavote, bepročiaudavot | bepročiausite, bepročiausit |
| 3p.pl. | bepročiauja | bepročiavo | bepročiaudavo | bepročiaus |
| subjunctive. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | bepročiaučiau | bepročiautumėme, bepročiautumėm, bepročiautume |
| 2p. | bepročiautumei, bepročiautum | bepročiautumėte, bepročiautumėt |
| 3p. | bepročiautų | bepročiautų |
| imperative. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | bepročiaukime, bepročiaukim | |
| 2p. | bepročiauk, bepročiauki | bepročiaukit, bepročiaukite |
| 3p. | tebepročiaujie, tebepročiauja | tebepročiaujie, tebepročiauja |