|
|
|
|
литовский словарь / privaržyti | | privaržýti (privar̃žo, privar̃žė) džn. прикручивать/ прикрутить, прикреплять/прикрепить
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | privaržau | privaržiau | privaržydavau | privaržysiu |
---|
2p.sg. | privaržai | privaržei | privaržydavai | privaržysi |
---|
3p.sg. | privaržo | privaržė | privaržydavo | privaržys |
---|
1p.pl. | privaržom, privaržome | privaržėm, privaržėme | privaržydavome, privaržydavom | privaržysim, privaržysime |
---|
2p.pl. | privaržot, privaržote | privaržėte, privaržėt | privaržydavot, privaržydavote | privaržysit, privaržysite |
---|
3p.pl. | privaržo | privaržė | privaržydavo | privaržys |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | privaržyčiau | privaržytumėm, privaržytume, privaržytumėme |
---|
2p. | privaržytumei, privaržytum | privaržytumėte, privaržytumėt |
---|
3p. | privaržytų | privaržytų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | privaržykime, privaržykim |
---|
2p. | privaržyki, privaržyk | privaržykite, privaržykit |
---|
3p. | teprivaržai, teprivaržo | teprivaržai, teprivaržo |
---|
|