/ru/
разгромить; раздробить; размозжить
/en/
1. rout, smash; (priešininką, argumentus) pulverize; 2. (kaulą) shatter, splinter
/de/
vernichtend schlagen
склонение/спряжение слова
глагол| indicative. | ||||
|---|---|---|---|---|
| present | past | past frequentative | future | |
| 1p.sg. | sutriuškinu | sutriuškinau | sutriuškindavau | sutriuškinsiu |
| 2p.sg. | sutriuškini | sutriuškinai | sutriuškindavai | sutriuškinsi |
| 3p.sg. | sutriuškina | sutriuškino | sutriuškindavo | sutriuškins |
| 1p.pl. | sutriuškinam, sutriuškiname | sutriuškinome, sutriuškinom | sutriuškindavom, sutriuškindavome | sutriuškinsim, sutriuškinsime |
| 2p.pl. | sutriuškinat, sutriuškinate | sutriuškinot, sutriuškinote | sutriuškindavot, sutriuškindavote | sutriuškinsite, sutriuškinsit |
| 3p.pl. | sutriuškina | sutriuškino | sutriuškindavo | sutriuškins |
| subjunctive. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | sutriuškinčiau | sutriuškintume, sutriuškintumėme, sutriuškintumėm |
| 2p. | sutriuškintumei, sutriuškintum | sutriuškintumėt, sutriuškintumėte |
| 3p. | sutriuškintų | sutriuškintų |
| imperative. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | sutriuškinkime, sutriuškinkim | |
| 2p. | sutriuškinki, sutriuškink | sutriuškinkite, sutriuškinkit |
| 3p. | tesutriuškina, tesutriuškinie | tesutriuškina, tesutriuškinie |