|
|
|
|
литовский словарь / būdvardėti | | būdvardė́ti (būdvardė́ja, būdvardė́jo) — адъектироваться
/en/ adjectivize
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | būdvardėju | būdvardėjau | būdvardėdavau | būdvardėsiu |
---|
2p.sg. | būdvardėji | būdvardėjai | būdvardėdavai | būdvardėsi |
---|
3p.sg. | būdvardėja | būdvardėjo | būdvardėdavo | būdvardės |
---|
1p.pl. | būdvardėjam, būdvardėjame | būdvardėjome, būdvardėjom | būdvardėdavome, būdvardėdavom | būdvardėsime, būdvardėsim |
---|
2p.pl. | būdvardėjat, būdvardėjate | būdvardėjot, būdvardėjote | būdvardėdavote, būdvardėdavot | būdvardėsite, būdvardėsit |
---|
3p.pl. | būdvardėja | būdvardėjo | būdvardėdavo | būdvardės |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | būdvardėčiau | būdvardėtume, būdvardėtumėm, būdvardėtumėme |
---|
2p. | būdvardėtumei, būdvardėtum | būdvardėtumėte, būdvardėtumėt |
---|
3p. | būdvardėtų | būdvardėtų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | būdvardėkime, būdvardėkim |
---|
2p. | būdvardėk, būdvardėki | būdvardėkit, būdvardėkite |
---|
3p. | tebūdvardėja, tebūdvardėjie | tebūdvardėja, tebūdvardėjie |
---|
|