|
|
|
|
литовский словарь / kvytėti | | kvytė́ti (kvỹti, kvytė́jo) šnek. лежать [торчать] притаившись
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | kvyčiu | kvytėjau | kvytėdavau | kvytėsiu |
---|
2p.sg. | kvyti | kvytėjai | kvytėdavai | kvytėsi |
---|
3p.sg. | kvyti | kvytėjo | kvytėdavo | kvytės |
---|
1p.pl. | kvytim, kvytime | kvytėjom, kvytėjome | kvytėdavome, kvytėdavom | kvytėsim, kvytėsime |
---|
2p.pl. | kvytite, kvytit | kvytėjote, kvytėjot | kvytėdavote, kvytėdavot | kvytėsite, kvytėsit |
---|
3p.pl. | kvyti | kvytėjo | kvytėdavo | kvytės |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | kvytėčiau | kvytėtumėme, kvytėtume, kvytėtumėm |
---|
2p. | kvytėtumei, kvytėtum | kvytėtumėte, kvytėtumėt |
---|
3p. | kvytėtų | kvytėtų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | kvytėkime, kvytėkim |
---|
2p. | kvytėki, kvytėk | kvytėkite, kvytėkit |
---|
3p. | tekvyti, tekvytie | tekvyti, tekvytie |
---|
|