|
|
|
|
литовский словарь / sudvokti | | sudvõkti (sudvõksta, sudvõko) провонять, протухнуть/ протухать;
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | sudvokiu | sudvokiau | sudvokdavau | sudvoksiu |
---|
2p.sg. | sudvoki | sudvokei | sudvokdavai | sudvoksi |
---|
3p.sg. | sudvokia | sudvokė | sudvokdavo | sudvoks |
---|
1p.pl. | sudvokiame, sudvokiam | sudvokėm, sudvokėme | sudvokdavome, sudvokdavom | sudvoksime, sudvoksim |
---|
2p.pl. | sudvokiate, sudvokiat | sudvokėt, sudvokėte | sudvokdavot, sudvokdavote | sudvoksit, sudvoksite |
---|
3p.pl. | sudvokia | sudvokė | sudvokdavo | sudvoks |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | sudvokčiau | sudvoktumėm, sudvoktume, sudvoktumėme |
---|
2p. | sudvoktum, sudvoktumei | sudvoktumėte, sudvoktumėt |
---|
3p. | sudvoktų | sudvoktų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | sudvokim, sudvokime |
---|
2p. | sudvoki, sudvok | sudvokite, sudvokit |
---|
3p. | tesudvokia, tesudvokie | tesudvokie, tesudvokia |
---|
|