|
|
|
|
литовский словарь / pripliekti | | priplíekti (priplíekia, priplíekė) побить [прибить]/бить, отодрать/драть šnek., отстегать/стегать
склонение/спряжение словаглагол
indicative. |
---|
| present | past | past frequentative | future |
---|
1p.sg. | pripliekiu | pripliekiau | pripliekdavau | priplieksiu |
---|
2p.sg. | priplieki | pripliekei | pripliekdavai | priplieksi |
---|
3p.sg. | pripliekia | pripliekė | pripliekdavo | priplieks |
---|
1p.pl. | pripliekiam, pripliekiame | pripliekėm, pripliekėme | pripliekdavome, pripliekdavom | priplieksim, priplieksime |
---|
2p.pl. | pripliekiate, pripliekiat | pripliekėte, pripliekėt | pripliekdavote, pripliekdavot | priplieksite, priplieksit |
---|
3p.pl. | pripliekia | pripliekė | pripliekdavo | priplieks |
---|
subjunctive. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | pripliekčiau | pripliektumėm, pripliektume, pripliektumėme |
---|
2p. | pripliektum, pripliektumei | pripliektumėt, pripliektumėte |
---|
3p. | pripliektų | pripliektų |
---|
imperative. |
---|
| sg. | pl. |
---|
1p. | | pripliekime, pripliekim |
---|
2p. | pripliek, priplieki | pripliekit, pripliekite |
---|
3p. | tepripliekia, tepripliekie | tepripliekie, tepripliekia |
---|
|